Najčastejšie kladené otázky

Aký je oznamovací proces?
Lekár je povinný oznamovať súdnemu lekárovi každý prípad smrti, ktorý nemá prirodzený pôvod. V prípade eutanázie alebo asistovanej samovraždy vypracuje lekár správu na základe špeciálneho formulára. Súdny lekár ďalej vypracuje správu, v prípade ak ide naozaj o neprirodzenú smrť a zašle ju prokurátorovi, ktorý musí vydať súhlas k pohrebu. Kontrolná komisia prijme tieto dve správy plus stanovisko nezávislého lekára, ktorý konzultoval prípad a ďalej všetky písomné inštrukcie zomretého. Komisia rozhodne, či lekár konal v súlade s podmienkami náležitej starostlivosti a oznámia zistené skutočnosti Prokuratúre a miestnemu zdravotnému inšpektorovi. Tieto dva orgány následne rozhodnú, či bude voči lekárovi začaté trestné konanie. Dôležitým znakom zákona je fakt, že miestne kontrolné komisie (z ktorých každá má za člena lekára) rozhodnú, či konanie lekára bolo správne. Dôvodom na tento krok bol výskum, ktorý preukázal, že lekári budú radšej oznamovať prípady eutanázie, ak o ich konaní budú rozhodovať ich kolegovia.
Aký je postup pri konzultovaní s nezávislým lekárom?
Predtým ako ošetrujúci lekár splní žiadosť o eutanáziu musí prípad prekonzultovať s kolegom, ktorý s ním nie je v spojení a ktorý nie je zapojený do liečebného procesu. Tento nezávislý lekár musí pacienta osobne vyšetriť, skontrolovať priebeh ochorenia, posúdiť, či žiadosť o eutanáziu je dobrovoľná a dobre uvážená a sprostredkovať písomne svoj názor ošetrujúcemu lekárovi. V Holandsku bola zriadená sieť praktických lekárov a ostatných lekárov školených pomáhať lekárom, ktorí stoja pred rozhodnutím o vykonaní eutanázie. ( tzv. Projekt SCEN ). Ošetrujúci lekári, ktorí sa stretnú so žiadosťou o eutanáziu môžu v prípade potreby konzultovať prípad s jedným z týchto lekárov.
Aká je definícia "neznesiteľného utrpenia bez nádeje na zlepšenie?"
Utrpenie je vtedy bez nádeje na zlepšenie, ak je o tom prevládajúci odborný medicínsky názor. Inými slovami, je to vtedy, ak lekár verí, že pacientov stav sa už nezlepší. Je ale ťažké objektívne stanoviť, kedy je utrpenie neznesiteľné. Kontrolná komisia posudzuje každý prípad individuálne, teda či lekár mohol predpokladať, že pacient trpel neznesiteľným utrpením. V prípade, že je tu prípustná iná možnosť, ktorá je podľa medicínskeho názoru schopná zlepšiť pacientov stav, sú lekár a pacient povinní prebrať všetky možné alternatívy liečenia. Tento aspekt sa dá posúdiť vcelku objektívne. Naopak, stav kedy je bolesť už neznesiteľná je veľmi subjektívna skutočnosť. Lekárovi neostáva nič iné, len si predstaviť na základe svojich odborných skúseností a znalostí ako sa môže pacient cítiť.
Zaraďuje sa i psychické utrpenie do kategórie neznesiteľného utrpenia?
Ak pacient trpí psychickou chorobou a jeho utrpenie nie je podmienené fyzickými komplikáciami, je veľmi ťažké objektívne posúdenie, či žiadosť o eutanáziu je dobrovoľná a dobre uvážená. V takýchto prípadoch, by mal ošetrujúci lekár konzultovať nie s jedným ale dvoma nezávislými odborníkmi a prinajmenej jeden z nich musí byť psychiater. Lekár sa môže obhajovať tzv. vyššou mocou (force majeure), ale takáto obhajoba bude prijímaná s veľkými výhradami. Vo väčšine prípadov sa zaháji súdne konanie a bude len na súde, či posúdi obhajovanie sa vyššou mocou ako opodstatnené.
Sú lekári zaviazaní splniť žiadosť o vykonanie eutanázie?
Lekári nemusia schváliť vykonanie eutanázie a zdravotné sestry nemusia súhlasiť s prostriedkami, prostredníctvom ktorých má byť eutanázia vykonaná. Odmietnuť žiadosť o vykonanie eutanázie alebo asistovanej samovraždy umožňuje lekárom sloboda myslenia. Základný princíp zákona spočíva v tom, že pacienti nemajú absolútne právo na eutanáziu a lekári nemajú absolútnu povinnosť vykonať ju. Až 2/3 žiadostí o eutanáziu odovzdané lekárom sú neschválené. Liečba často poskytne úľavu, hoci niektorí pacienti dosiahnu konečné štádium ich choroby pred tým, než sa rozhodnú podať žiadosť. Prax poukazuje na to, že mnoho pacientov hľadá duševnú rovnováhu vo vedomí, že lekár je pripravený vykonať eutanáziu ale napokon zomrú prirodzenou smrťou.
Môžu prísť ľudia z iných krajín a podrobiť sa eutanázii v Holandsku?
Je to nemožné, a to kvôli potrebe úzkeho vzťahu lekár - pacient. Zákonný postup pre oznamovanie a povolenie každého prípadu eutanázie vyžaduje, aby pacient urobil dobrovoľnú a dobre uváženú žiadosť a trpí neznesiteľnými bolesťami, bez žiadnej nádeje na uzdravenie. Toto môže posúdiť len lekár, ktorý pacienta veľmi dobre pozná. To predpokladá, že lekár musí pacienta nejaký čas ošetrovať. Pripusťme, že žiadosť o eutanáziu znamená pre lekára značnú citovú záťaž. Lekári nepristupujú k týmto záležitostiam ľahkomyselne. Aj z tohto pohľadu hrá dlhotrvajúci osobný kontakt medzi pacientom a lekárom veľmi dôležitú úlohu.
Môže byť eutanázia uskutočnená v prípade demencie?
Najbežnejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, príznakom ktorej je zábudlivosť. Prítomnosť demencie alebo nejakých ostatných podobných stavov nie je sám o sebe dôvod splniť žiadosť na ukončenie života alebo asistovanej samovražde. Avšak pre niektorých ľudí je vyhliadka, že jedného dňa bude utrpenie z demencie a možný úpadok osobnosti a strata dôstojnosti veľmi dobrým dôvodom na vytvorenie príkazu zahrňujúceho takúto možnosť. Každý prípad sa bude musieť posúdiť individuálne. Ako reakciu na tieto otázky položené v Snemovni, minister zdravotníctva, sociálnych vecí a športu uviedol, že demencia môže spôsobiť, že pacientova kvalita života bude neprijateľná a ak on sám poukáže na túto skutočnosť a tiež, že lekár musí takisto súčasne rozhodnúť, či je pacientove utrpenie neznesiteľné a či nie je v súlade so súčasným pokrokom v medicíne nádej na zlepšenie.
Prečo žiadajú pacienti o vykonanie eutanázie, keď je zabezpečená dobrá paliatívna starostlivosť?
Holandský zdravotný zabezpečovací systém je prístupný pre všetkých a garantuje plné poistné krytie pre konečnú a paliatívnu (utišujúcu) starostlivosť. Žiaľ, aj keď pacienti dostávajú opateru najvyššej kvality, často považujú svoje utrpenie za neznesiteľné a žiadajú, i so svojimi lekármi o ukončenie ich životov. V takýchto prípadoch môže eutanázia predstavovať dôstojné zakončenie dobrej paliatívnej starostlivosti. Paliatívna starostlivosť je poskytovaná rôznymi spôsobmi. Predovšetkým môže byť o nevyliečiteľne chorého pacienta postarané v jeho vlastnom domove a to praktickými lekármi, okresnými zdravotnými sestrami, domácimi zdravotnými pracovníkmi a inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak nie je možná takáto forma starostlivosti, musí byť o pacientov postarané nejakou formou ústavného ubytovania. Tradične býva takáto starostlivosť poskytovaná v nemocniciach, opatrovniach alebo starobincoch. Oddelenia paliatívnej starostlivosti sú už mnoho rokov súčasťou holandských nemocníc. Ďalej tu je existuje niekoľko tuctov sanatórií. Posledný vývoj v paliatívnej starostlivosti znamenal vytvorenie hospicov a tzv. home-from-home (oddiely, ktoré boli vytvorené aby vyhoveli špeciálne tým nevyliečiteľne chorým pacientom, ktorí nie sú schopní sami stráviť zvyšok života vo svojich domovoch).